AKO NESKORO JE NESKORO?

Schôdzky, deadliny, deti do škôlky, nakúpiť, cestná premávka.. To všetko dá riadne zabrať našim plánom. Všeobecne sa u nás toleruje jemné meškanie. Hovorí sa aj o akademických 15-tich minútach. Tie sú však akceptovanejšie v prípade súkromných stretnutí. Pri pracovných schôdzkach je to už celkom dosť. Ako je to ale v iných zemepisných šírkach? Ako vnímajú čas rôzne kultúry a prečo je tomu tak?

Ak sa stretávate v krajinách, kultúrach s lienárnym vnímaním času, napríklad v Nemecku, Škandinávii, Spojených štátoch, alebo Veľkej Británii, odporúčame aj pri minimálnom meškaní zavolať a upozorniť, že trochu meškáte. Ak tak neurobíte, riskujete, že nahneváte ľudí s ktorými sa máte stretnúť. Napríklad vo Francúzsku, či Taliansku ste v “pohode“ pokiaľ meškáte do tých 6-8 minút.

Časovú flexibilnosť naopak ponúka Blízky východ, Afrika, India, alebo Južná Amerika. Nesmierne hustá premávka, či celkový chaos akceptuje meškanie. Pol hodinka v týchto zemepisných pásmach naozaj neznamená problém.

Keď sa kravy vrátia domov.

Prečo je tomu tak? Prečo sa na čas pozeráme tak rozdielne? Antropológ Edward T.Hall bol jedným z prvých výskumníkov, ktorí skúmali rozdiely v spoločenskom prístupe k času.  V jeho knihe „Tanec života: v inej dimenzii času“ (The Dance of Life: The Other Dimension of Time) sa odvoláva na monochronické (M-time) kultúry a polychronické (P-time) kultúry. Kultúry M-time vnímajú čas ako hmatateľný a konkrétny: „Hovoríme o čase v spojitosti so strávením, plytvaním, stratou času, čas sa plazí, alebo ho zabíjame“. M-time plánovanie sa používa ako klasifikačný systém, ktorý tvorí život.

Kultúry P-time naproti tomu zaujali flexibilný prístup k času, so zapojením ľudí a k dohodnutým schôdzkam. Dohodnuté termíny sa neberú vážne a v dôsledku toho sa často porušujú.  Ak Arab povie: „Uvidíme sa za hodinu“ alebo „uvidíme sa o dva dni“, inými slovami, osoba, ktorá žije v čase P-time, navrhuje všeobecný priestor na stretnutie bez toho, aby sa priblížila k špecifikácii presnej hodiny, či dňa, kedy sa stretnutie uskutoční.

Niektoré kultúry merajú čas v 5-minútových intervaloch, zatiaľ čo iné kultúry sotva používajú hodiny a namiesto toho naplánujú svoj deň na to, čo Robert Levine nazýva „čas udalosti“: pred obedom, po východe slnka, alebo v prípade miestnych obyvateľov v Burundi, keď “kravy prídu domov“.

Plánovanie je hlboko ovplyvnené množstvom historických faktorov, ktoré formujú spôsob, akým ľudia žijú, pracujú, premýšľajú a vzájomne na seba pôsobia. Ak žijete v Nemecku, pravdepodobne zistíte, že veci do značnej miery idú podľa plánu. Vlaky sú spoľahlivé, prevádzka je zvládnuteľná, systémy sú spoľahlivé, vládnu pravidlá ktoré sú jasné a dôsledne presadzované. Pravdepodobne si naplánujete celý rok na základe predpokladu, že vaše prostredie pravdepodobne nebude veľmi zasahovať do vašich plánov.

Kde je čas poháňaný požiadavkami továrne

Nemecko sa v dejinách, ako jedna z prvých krajín na svete, stala silne industrializovanou. Predstavte si, že ste továrenský robotník v nemeckom automobilovom priemysle. Ak prídete do práce o 4 minúty neskôr, stroj, za ktorý ste zodpovedný, začne neskoro, čo vyústi do skutočných, merateľných finančných nákladov. K dnešnému dňu je vnímanie času v Nemecku čiastočne zakorenené v skorom vplyve priemyselnej revolúcie, kde továrenské práce vyžadovali, aby pracovná sila bola po ruke a na mieste v presne určenom okamihu.

Naopak, ak ste napríklad farmár v nigerijskom vidieku, väčšinu poľnohospodárskej práce vykonávajú ľudia, ktorí majú k dispozícii len málo strojov. V tomto prostredí nezáleží na tom, či začnete pracovať o 7:00 alebo 7:12 alebo dokonca 7:32. Dôležité je, že ste dostatočne flexibilný na to, aby ste sa prispôsobili zmenám prostredia, hlavne prírodných živlov.

Všetky polohy by sa mali posudzovať relatívne. Nemci sa môžu sťažovať na britský nedostatok dochvíľnosti a Indiáni si často myslia, že Francúzi sú pri plánovaní rigidní. Avšak, germánske, anglosaské a severoeurópske krajiny vo všeobecnosti spadajú do lineárnej časovej škály. Latinské kultúry majú zase tendenciu klesať v časovej pružnosti, pričom Blízky východ a mnohé africké kultúry sú na pravej strane. Ázijské kultúry sú roztrúsené na tomto meradle. Japonsko je lineárne, ale Čína a (najmä) India praktizujú flexibilný čas.

Zdroj: https://theconversation.com/how-late-is-late-70976