Dobrý profil na linkedin je ako životopis

Ak ste dobrí a nemáte problém zmeniť prácu, profesionálni lovci si vás na komunitných sieťach nájdu.
BRATISLAVA. Nie ste na Facebooku, neexistujete, písal článok, keď sociálna sieť Facebook pred mesiacom dosiahla 110 miliónov používateľov. Podľa teórie amerického sociológa o šesťstupňovom odlúčení, na to, aby sa človek dostal do kontaktu s hocikým na svete, stačí, aby mal šesť známych. Podľa tejto teórie, ak máte na LinkedIn viac ako šesť kontaktov, mali by ste byť v kontakte s kýmkoľvek. Personalisti si to uvedomujú a začínajú cez siete hľadať ľudí na pozície, ktoré by potrebovali dnes alebo neskôr ich klienti.
Obojstranne užitočné
„Keď som predvlani nastúpil ako náborový asistent, chcel som byť osobnejší,“ hovorí Boris Fugger, Senior Recruitment Consultant v Graftone.
Povedal si, že jeho vizitku ľahko stratia, a tak im odporučil, aby si ho pridali do kontaktov na Facebooku. Cielene si takto nechal vo vlastnej sieti väčšinu ľudí z pohovorov.
„Recruiter musí byť s kandidátom na jednej úrovni, aby bol človek otvorenejší a správal sa prirodzene “ povedal Fugger.
Keď mu na pohovor prišiel človek, ktorý ho „poznal“ zo siete, považoval ho za známeho a správal sa inak.
Aspoň súkromne
Personalistka Marta Vitáriušová je prihlásená na Facebooku aj na LinkedIn. „Zatiaľ som pracovne nikoho zo sociálnej siete neoslovila, ale pridala som si kandidátov, ktorí boli zaujímaví profilovo.“
Hovorí, že pre personalistov sa siete stávajú významným zdrojom kontaktov, no ešte nie sú využívané masovo, čo ich stavia do výhody.
Personalisti možnosť vyhľadávania ľudí prostredníctvom sociálnych sietí vnímajú zväčša pozitívne, no niektorí tvrdia, že časté návrhy personalistov môžu aj obťažovať.
Jeden špecialista pozná ďalších­
Veľká výhoda pre personalistov na komunitných weboch je v tom, že kým v reálnom svete môžu poznať priateľov svojich priateľov, s kým všetkým sa poznajú, vôbec netušia.
Na sieti sa cez známeho kontakty odkrývajú ďalej a ďalej.
„Ak hľadám špecialistu na pracovnom portáli, nájdem dvoch, na profesionálnej sieti aj 14,“ hovorí Fugger. Na sieťach sa dajú vystopovať aj úzko špecializovaní odborníci, ktorí prácu zatiaľ nehľadajú.
„Platí základný princíp, že ľudia majú tendenciu stretávať sa s podobnými ľuďmi buď preto, že majú podobné záujmy, boli na rovnakej škole, alebo boli kolegovia v práci a tam je veľká šanca, že keď stretnem jedného účtovníka, väčšina jeho priateľov bude mať minimálne podobné záujmy alebo budú dokonca všetci účtovníci,“ povedal Fugger.
Blanka Tomašková z agentúry Adecco si myslí, že sociálne siete sú vhodné pri obsadzovaní špecializovaných pozícií ako moderný spôsob headhuntingu.
Riaditeľka Index Nosluš Darina Mokráňová napriek tomu, že si myslí, že môže byť užitočné pre všetkých, ak na seba na sieti natrafia personalista a uchádzač, nemyslí si, že budúcnosť personalistiky je iba v surfovaní po sieťach.
„Profil na internete často nepovie viac, ako je napísané v životopise, skôr vám doplní informácie o človeku a podľa nich zistíte, či má skutočný záujem o daný odbor.“ Nemyslí si ani, že by v budúcnosti vymizli prvé kolá pohovorov. „Človek schovaný za monitorom je často iný ako ten, ktorý sedí oproti vám,“ povedala Mokráňová.
Percentá na sieti
Podľa Marka Granovettera zo Stanford University Sociology 50 až 70 percent zamestnaní ľudia získajú pomocou nejakého druhu „siete“ – teda pomocou prepojenia s ľuďmi, s ktorými už predtým pracovali, alebo sa s nimi stretli.
Štúdia personálnej agentúry Robert Half International hovorí, že 35 percent veľkých amerických firiem vyberá alebo plánuje vyberať ľudí do zamestnania cez sociálne siete.
Podľa prieskumov 40 percent zamestnávateľov v USA, keď dostane životopis, uchádzača si vygoogluje.
Technikov zatiaľ v sieti nenájdete
O hľadaní ľudíce z internetové siete LinkedIn či XING sme sa rozprávali s personalistom BORISOM FUGGEROM.
Čo na webe hľadáte?
„Väčšina personalistov sleduje tú desatinu pracovných portálov, kde sú prevažne ľudia aktívne hľadajúci si prácu. Naopak, pasívnym kandidátom, ktorí uvažujú o zmene zamestnania o 3 – 4 roky, sa venuje možno desatina recruiterov. Ja kontaktujem ľudí cez profe­sionálne sociálne siete ako LinkedIn, XING, Joblife, ktoré sa vyslovene zaoberajú hľadaním si práce a hľadaním profesionálov. Nie je to o tom, že jeden človek z agentúry sa zaregistruje, ide celkovo o iný systém práce, reputáciu, dlhodobé a aktívne vytváranie vzťahov s kandidátmi.“
Reagujú viac na vás ako personalistu alebo viac iniciatívy ide od vás?
„Za týždeň sa mi ozve asi 10 ľudí, pred rokom a pol to bol asi jeden človek za dva týždne. Chce to čas. Neočakávam, že spokojný zamestnanec odíde z práce len preto, že som mu cez sieť niečo ponúkol. Chcem s nimi byť v kontakte. Budovanie fungujúcej sociálnej siete prinesie ovocie tak o dva roky.“
Ľudia z akých profesií sa dajú nájsť na sieťach?
„Pred rokom boli siete iba o ľuďoch z IT oblasti. Dnes sú na sieťach už takmer všetci, určite ľudia administratívne pracujúci. Tí, čo pracujú v technických profesiách zatiaľ veľmi nie, uvidíme, čo bude o rok. Na MySpace či Unisteri sú mladí ľudia väčšinou do 25 rokov, na profesionálnych pracovných sieťach ako LinkedIn či XING sú skôr konzervatívni tridsiatnici.“
Dajú sa nájsť špecialisti?
„Ak hľadám špecialistu, na profesionálnej sociálnej sieti pozriem, či niekoho takého mám v kontaktoch. Alebo napíšem blog o týchto úzkych špecialistoch, možno sa chytí niekto, koho sa to týka, v diskusii. Takto môžem nájsť päťkrát viac ľudí ako na job portáloch. Na sieťach je obrovský potenciál skrytých kontaktov a ľudí, ktorý sa stále rozrastá.
(mgl)
Zatiaľ opatrne
Pri hľadaní ľudí do T–Mobilu na špecifické pozície využívajú aj sociálne siete, predovšetkým LinkedIn. Sledujú, aký detailný majú kandidáti zverejnený svoj profil na sieti. Prezrú si aj informácie na blogoch.
V Slovnafte považujú zatiaľ informácie o ľuďoch získané zo sietí za málo záväzné a nemôžu sa spoľahnúť na to, že sú aj pravdivé.
V poisťovni Generali Slovensko nepovažujú za etické, aby interný personalista hľadal zamestnancov na sociálnych sieťach a priamo tak napríklad oslovoval ľudí z konkurencie, siete sú skôr nástroj vhodný pre personálne agentúry.
V Tatra banke zatiaľ komunitné siete pri vyhľadávaní kandidátov nevyužívajú. Dôvodom je zatiaľ pomerne málo slovenských užívateľov, no do budúcnosti vidia potenciál sociálnych sietí vo výberových procesoch.
Personalisti z Topvaru využívajú v súčasnosti siete ako podporný nástroj náboru, vďaka ktorému získavajú referencie o kandidátoch, ktorých sa snažia osloviť. Informácie, ktoré získajú z profilov ľudí na sociálnych sieťach, im umožňujú čiastočne vyselektovať kandidátov.
V Unione zatiaľ informácie z profilov uvedených v sociálnych sieťach pri výbere kandidátov do zamestnania nepotrebovali využiť, pretože prevažne hľadajú relatívne dostupných administratívnych pracovníkov. Sociálne siete využívajú na marketing a reklamu.